Bezprostredne po štátniciach, v rokoch 1993 – 1994, som učila na súkromnej Hotelovej akadémii A. Paradiso. Relatívne rýchlo som však pochopila, že lepšie sa mi bude pracovať samostatne, a tak som si 1. novembra 1994 založila živnosť. Moje začiatky boli úzko späté s nemčinou a s profesiou tlmočníčky a najmä prekladateľky. Pridala som sa k môjmu otcovi, ktorý v tom čase viedol daňovo-poradenskú a audítorskú firmu s rakúskymi partnermi. Väčšina klientov prichádzala z Rakúska a Nemecka, práce bolo veľa a ja som sa popri jazykoch naučila rozumieť financiám, fungovaniu firiem a zodpovednosti, ktorú podnikanie prináša. Po niekoľkých rokoch som cítila potrebu ísť vlastnou cestou. Čoraz viac ma priťahoval cestovný ruch prepojený s vidiekom – a najmä tým talianskym.

AgriTravel - cestovná agentúra

Pred letom 1999 som oslovila k spolupráci Corinnu Hörmann, Nemku, ktorá v Toskánsku prevádzkovala malú agentúru Toscanissima a prenajímala niekoľko domov a vidieckych usadlostí v oblasti medzi Livornom, Pisou a Sienou. Postupne som si začala nachádzať ďalšie miesta a vytvárala vlastnú ponuku autentických pobytov na vidieku. V lete 2000 už smerovali prví klienti do Talianska. Ponuka dovolenky na toskánskom vidieku bola v tom čase pomerne výnimočná – väčšina Slovákov preferovala pobyty pri mori, zatiaľ čo moja ponuka bola zameraná na vnútrozemie. Tvorili ju atraktívne domy a vidiecke usadlosti situované v blízkosti miest ako Florencia, Pisa, Siena, San Gimignano či Volterra, s možnosťou návštevy miestnej farmy, vinárstva alebo dobrej regionálnej reštaurácie. Postupne sa ponuka rozšírila aj o možnosti na slovenskom vidieku, ktoré vyhľadávali nielen domáci, ale aj zahraniční hostia. Až do roku 2005 bola táto práca mojím živobytím. Keď sa však tržby začali postupne znižovať, otvorila som sa novým možnostiam a ďalšiemu smerovaniu. Bola to skúsenosť, ktorá mi potvrdila, že aj cestovanie môže byť postavené na vzťahoch, dôvere a rešpekte ku krajine.

Asociácia pre trvalo udržateľný CR

Asociácia vznikla v roku 2002 z potreby, ktorá vyplynula priamo z praxe. Počas ciest po Slovensku som videla, že mnohí prevádzkovatelia ubytovania konajú intuitívne a bez podpory, hoci krajina s takým prírodným bohatstvom si zaslúži zodpovedný prístup k cestovnému ruchu. Oslovila som preto lídrov etablovaných inštitúcií a spolu so silným tímom odborníčok (Iveta Zuskinová - etnologička, vtedajšia predsedníčka Zväzu múzeí na Slovensku a Únie múzeí v prírode, Vierka Paučírová, neskoršia riaditeľka Agentúry pre rozvoj vidieka, Jana Mečiarová - riaditeľka VOKA / Vidieckej organizácie pre komunitné aktivity, Anna Kršáková - riaditeľka Centra územného plánovania a environmentálnej regionalizácie SAŽP a predsedníčka Spolku pre obnovu dediny) sme založili Asociáciu pre trvalo udržateľný cestovný ruch. 

Postupne sa k nám pridávali ďalší odborníci na cestovný ruch, samosprávy aj mikroregióny. Stali sme sa súčasťou medzinárodnej siete E.C.E.A.T., pripravili akreditovaný kurz Podnikanie v agroturizme a v roku 2004 iniciovali vznik výstavy REGIÓNY na Agrokomplexe v Nitre.

Vínny bar & Shop CASA DY

V roku 2005 sme spolu s dvoma slovenskými a dvoma talianskymi partnermi otvorili na Klariskej ulici vínny bar & shop CASA DY. Zo schodov vedúcich od električky sa vstupovalo do baru, z Kapucínskej do malého obchodíka s talianskymi špecialitami. Bol to malý priestor, ktorý prirodzene spájal dve ulice aj dva svety.

V tom čase sme boli jediným miestom v meste, kde sa podával klasický taliansky aperitív – pohár vína s malým sústom. Jazzové stredy, rýchle obedy so šalátom či paninom a večery pri víne vytvárali atmosféru, v ktorej sa miešali jazyky, hudba a rozhovory.

Spoločnosť vznikla v nepárnom počte partnerov, čo sa neskôr ukázalo ako nie najšťastnejšia konštelácia. Aj to bola súčasť podnikateľskej reality a cenná skúsenosť do budúcnosti. Po dvoch rokoch som sa rozhodla svoje pôsobenie ukončiť. Dodnes však v meste stretávam našich "skalných" hostí, ktorí si radi zaspomínajú na večery v CASA DY – a to je pre mňa najkrajšia spätná väzba.

OZ Punkt - Dobrý Trh

Krátko po založení bratislavského konvívia Slow Food ma Filip Grgula zoznámil s Illah Van Oijen. Prvýkrát sme sa stretli na čaj pred medovým obchodíkom Grgulovcov na Bielej ulici (dnes sú už vo väčšom priestore na Michalskej). V septembri 2013 sme mali na Dobrom Trhu na Panenskej prvýkrát Slow Food stánok s červeným slimákom. O rok neskôr som sa stala súčasťou tímu Dobrého Trhu a zostala som do roku 2017. Srdcom každého trhu sú trhovníci – najmä tí, ktorí prinášajú dobré jedlo a pitie. Ich výber, ale hlavne komunikácia s nimi boli mojou zodpovednosťou – a zároveň mojím prínosom ku kvalite trhu. Jarný Dobrý Trh na Jakubovom námestí, zameraný na udržateľnosť  prirodzene prepojil trh s myšlienkami Slow Food. To, čo ma fascinovalo už počas pobytov na talianskom vidieku, tu dostalo konkrétnu podobu. A trhy ma držia dodnes.

Aliancia Stará Tržnica - Trh Piac Markt

K projektu Mestského centra Stará tržnica ma priviedli zakladateľky Dobrého Trhu, Illah Van Oijen a Barbara Zavarská. Našou spoločnou témou boli trhy a spolupráca medzi Slow Food Pressburg a združením Punkt. Ako nečlen Aliancie som mala možnosť podieľať sa na koncepcii budúcich trhov. Keď som v roku 2012 podpisovala podporný list pre projekt obnovy Starej tržnice, verila som, že sa do tej nádhernej budovy vedľa Manderláku vrátia aj trhy dobrých, čistých a férových potravín. V roku 2014 som dostala ponuku stať sa súčasťou výkonného tímu a pomôcť s ich budovaním. Prioritou bolo vytvoriť férový odbytový priestor pre kvalitné remeselné potraviny s dôrazom na lokálnu a tradičnú produkciu. Začiatky neboli jednoduché, no jasne definovaný kódex fungovania trhu pomohol nastaviť štandardy aj dôveru. Trh Piac Markt sa postupne stal miestom, kde sa stretávajú drobní pestovatelia, rodinné farmy, manufaktúry a malé firmy. Vytvorila sa komunita postavená na rešpekte – k pôde, k zvieratám, k tradíciám aj k sebe navzájom. Mnohí z predajcov aj zákazníkov sa za tie roky stali pevnou súčasťou môjho života. V novembri 2024 som po desiatich rokoch túto kapitolu uzavrela. Bola to intenzívna a obohacujúca skúsenosť – ľudsky, hodnotovo aj profesionálne. Utvrdila ma v tom, že má zmysel vytrvať v hodnotách, ktorým veríme, a robiť veci najlepšie, ako vieme.